Veľa ľudí na to že vyšívam reaguje dosť zvláštne. Tvária sa, že to nie je "in" a k "modernej žene" sa to nejako nehodí. Pri takej reakcii sa len pousmejem. Aj tak väčšinou zmenia názor, keď zbadajú moje dielka, ktoré visia na stene nášho bytu, či v izbách mojich rodičov. Zbadajú, že aj vyšívanie dnes už "pokročilo" a na vyšiť si človek môže motív, o akom len sníva.
S vyšívaním som začala, keď som bola na rizikovom tehotenstve s mojou dcérkou Nikolkou. Keď moja svokra videla, ako sa doma nudím a každých 5 minut pozerám na hodinky a odratúvam minúty, kým sa vráti muž z práce aby mi robil spoločnosť, strčila mi do ruky panamu, v košíku priniesla kopu bavlniek (zásoby má ešte z čias keď som ja ani nebola na svete) a ukázala mi časopis s predlohami. A odvtedy som tomu prepadla. Dnes už nedokážem "len tak" sedieť pri telke a nedržať pri tom ihlu v ruke. A odkedy som našla spriaznené duše na stránke www.vysivame.sk, tak sa zo mňa stal závislák, ktorý "škrečkuje" predlohy jedna radosť a robí si veľké plány, čo všetko raz vyšije. Už teraz mám toho toľko, že sa začínam tešiť na dôchodok a na to, ako budem niekde sedieť pod stromom na lavičke a vyšívať obrázky pre svoje vnúčence...